Ako a v čom bývame? A prečo?
6. 8. 2018

Ako a v čom bývame? A prečo?

Ako realitný maklér musím mať prehľad o tom, kto a ako býva. Bývame viac v bytoch alebo v domoch? Čísla vás možno prekvapia…

 

Bývanie môžeme jednoducho rozdeliť do niekoľkých skupín:

  • v rodinnom dome
  • v byte, ktorý je tzv. družstevný
  • v byte, ktorý máme v osobnom vlastníctve
  • v podnájme
  • niekde inde, čo sa nehodí do žiadnej varianty

1. Bývanie v domoch

Najčastejšie bývame v klasických rodinných domoch. Ľudia, ktorí takto žijú, považujú za hlavnú výhodu súkromie. Nerušíte susedov a oni zase vás, máte možnosť využiť záhradu, zvyčajne lepšie zaparkujete a podobne. Na druhej strane, o dom a jeho okolie je nutné sa starať.
V domoch býva 44 % obyvateľov. Je to najčastejší typ bývania u nás.

2. Vo vlastnom byte


Hlavnou výhodou je akási bezstarostnosť bývania. O veci, o ktoré pri dome staráme sami, sa okolo bytu starajú nami zvolení ľudia zo združenia vlastníkou. Výhodou je tiež fakt, že ste zapísaný na katastri, takže si na byt môžete požičať peniaze od banky.
Vo vlastnom byte býva 23 % obyvateľov. Teda približne každý štvrtý človek.


3. V podnájme


Na Slovensku a v Česku existuje zvláštny paradox. Ľudia bývajú v podnájme viac menej z núdze a vnímajú takéto bývanie ako prechodné. Je to dôsledok komunistického režimu, kedy ľudia túžili bývať vo vlastnom. V ostatných častiach Európy aj sveta je bývanie v podnájme zastúpené oveľa viac.
V podnájme u nás býva 21 % obyvateľov.


4. V družstevnom byte


Tu sú výhody bývania v podstate rovnaké, ako pri byte v našom vlastníctve. Rozdiel je hlavne v tom, že ako člen družstva nie ste zapísaní na katastri, ale vlastníte podiel v danom družstve.
V družstevných bytoch býva 9 % ľudí. Teda približně jeden z desiatich.


5. Niekde inde


Nepatrné množstvo ľudí býva napríklad v sociálnych bytoch či podobných zariadeniach. Keď pripočítame ľudí bývajúcich tzv. pod mostom, vychádza to na približne 3 percentá.

 

Veľmi často sa v životoch ľudí deje nejaká zmena. Od svadby cez rozvody, narodenie potomkov či úmrtie až po zmenu zamestnania a podobne. A to je fakt, ktorý spôsobuje  sťahovanie sa z jedného typu bývania do iného.

 

Na Slovensku a v Česku je cca 5 % obrátkovosť. To znamená, že ľudia sa sťahujú v priemere raz za 20 rokov. Niekto za dve desaťročia 4x, niekto iný zase vôbec – je to priemer.

 

Nech už sa chystáte meniť bývanie z akéhokoľvek dôvodu, je to vec, ktorú nerobíme až tak často. Ja tieto zmeny riešim v podstate každý deň. Neváhajte sa na mňa obrátiť, aj keď pôjde len o „obyčajnú“ otázku.

Rasťo Michalčík
Autor: Rasťo Michalčík

 K realitám som inklinoval ešte v čase, keď som pracoval v bankovníctve. Po dlhých rokoch v bankovej oblasti som sa rozhodol pre odvážnu zmenu. Dal som si rok oddychu a išiel som študovať angličtinu do Austrálie. Zbalil som svoju rodinu, manželku a dve malé deti a na rok sme sa presťahovali do Sydney.

Prežil som úžasný čas so svojou rodinou a zároveň som mal dosť času rozmýšľať nad svojou budúcnosťou.

       

 

Po návrate domov som sa rozhodol predať svoj byt a vtedy som si uvedomil, že práca s nehnuteľnosti je to, čo chcem robiť ďalej a v čom chcem byť najlepší.

Rovnako ako od banky aj od realitného makléra klienti očakávajú, že ich nehnuteľnosť prejde bezpečným procesom predaja. Moje skúsenosti z bankovej sféry, či už z oblasti kúpno-predajných alebo úverových zmlúv sú zárukou, že klient bude mať tento proces pod kontrolou.

Moja práca ma nielen živí ale zároveň aj baví a to je základ preto, aby som svojim klientom pomohol predať ich nehnuteľnosť rýchlo, bezpečne a za viac peňazí, jednoducho správne.

     

Používame cookies na optimalizáciu našich webových stránok a našich služieb. Ďalšie informácie o cookies nájdete tu.

Nastavenie


Stiahnite si zadarmo

7 chýb pri predaji nehnuteľnosti

7 chýb pri predaji nehnuteľnosti
spracovaním osobných údajov